Joga súčasnosti si získava čoraz viac priaznivcov po celom svete. Ľudí fascinujú dych berúce jogové zostavy, ktoré nie len telu, ale aj duši dodávajú benefit krásy a mladosti. Princípy jogy človeka vedú k najvyšším ľudským cnostiam, ako neubližovanie, hovorenie pravdy a budovanie priateľstva a súcitu. Dôležité ale je, že joga ako ju poznáme nie je iba o asánach, respektíve o akýchsi polohách, ale je to aj veľmi dôležitý filozofický systém.
Najucelenejší pohľad na jogu, ako na filozofický systém je prezentovaný vo významnom staroindickom spise s názvom Jógasútry , ktorý vytvoril „otec jogy“ Pataňdžali . Toto dielo pojednáva o základných princípoch a o podstate jogy a pochádza približne z 2.storočia pred Kristom. V tomto systéme sú obsiahnuté všetky základné princípy jogy. Najväčší prínos vo filozofickom myslení je výklad psychologických kategórii. Pataňdžaliho joga má 8 stupňov, ktoré človeka sprevádzajú na ceste oslobodenia z neustáleho kolobehu znovuzrodení.
JAMA- predstavuje prvý stupeň, ktorý má 5 zložiek, ktoré by mal jogín dodržiavať. V prvom stupni ide najmä o ovládnutie mysle, tela a reči. Ahínsa- nenásilie Satja- pravda Astéja- nekradnutie, poctivosť Brahmačarja- zdržanlivosť Aparigraha- nelipnutie na veciach NIJAMA- predstavuje druhý stupeň, ktorý má taktiež 5 zložiek. Tento stupeň hovorí o tom, ako má jogín pracovať sám so sebou na ceste do svojho vnútra. Šauča- telesná a duševná čistota Santóša- skromnosť, spokojnosť Tapas- vnútorná disciplína, kázeň Svádhjája- spoznanie seba samého prostredníctvom štúdia Íšvara-Pranidhána- oddanosť najvyššiemu princípu
Tieto prvé 2 stupne tvoria etický kódex. Keď jogín zvládne spomenutých 10 morálnych zákonov, môže jogu praktizovať ďalej.
ASÁNA- predstavuje tretí stupeň, ktorý odkazuje ku polohe či sedu. V podstate ide o zotrvávanie v určitej pozícii. PRÁNÁJÁMA- predstavuje štvrtý stupeň, ktorým je ovládnutie dychu. Jogín prerušuje bežný rytmus dýchania, ktorý ovláda vďaka svojej mysli. PRATJÁHÁRA- predstavuje 5 stupeň v ktorom sa jogín učí obracať pozornosť smerom samému k sebe. Jogín sa učí rozlišovať myseľ od zmyslov a energiu smerovať na vnútorný prežitok. Pataňdžali tvrdí, že 5 stupeň je stav celkovej pripravenosti na jogu. DHÁRANÁ - predstavuje 6 stupeň v ktorom sa jogín učí koncentrovať na jeden objekt. Ide o veľmi náročný proces. DHJÁNA - predstavuje 7 stupeň v ktorom jogín medituje a súčasne vníma aj predmet meditácie, seba ako pozorovateľa a proces pozorovania. SAMÁDHI- predstavuje 8 stupeň, ktorým je zjednotenie človeka s najvyšším princípom. Jogín by mal byť v tomto stupni už zbavený všetkých presvedčení, ktoré by ho odvádzali od cieľa. Procesy myslenia by mali jogína viesť k nekonečnosti.
Otec jogy Pataňdžali naznačuje, že etika prvých 2 stupňov prezentuje spôsob, ako očistiť myseľ, telo a ducha. Zdôrazňuje psychologickejší prístup k liečeniu a sebarealizácii. Naše orgány a telo sa najskôr musia očistiť správnym držaním tela a ovládnutím dychu.
STEINER, V. Dějiny jógy, 2010
MINAŘÍK, K. Pataňdžaliho Jógasútra, 2012